Kúsok histórie starej Bratislavy, teda Prešporka o ktorom stojí zato si prečítať

pribehy zo starej bratislavy

Nedávno som si prečítal výnimočnú knihu, ktorá ma preniesla do starej Bratislavy – ešte v časoch, keď sa volala Prešporok. Autor Ivan Szabó spracoval a doplnil zápisky známeho mestského archivára Ovidia Fausta a vytvoril tak zbierku príbehov, ktoré sú zábavné, občas až neuveriteľné, ale zároveň autentické a poučné.

Dozviete sa napríklad, prečo sa nesmelo chytať ryby na Štedrý deň, čo sa dialo, keď si rybár nedal pozor na zákony, alebo ako to dopadlo s obvinením ženy z Biskupíc z bosoráctva. Všetko je podané pútavým spôsobom – ako záznamy z dobových kroník, ktoré dýchajú históriou, kuriozitami aj dramatickými osudmi.

Kniha je doplnená historickými fotografiami, ktoré ešte viac umocňujú atmosféru starej Bratislavy – takej, akú dnes poznáme už len z archívov a rozprávania.

Ak máte radi dejiny, mestské legendy a príbehy s vôňou starých čias, túto knihu rozhodne odporúčam.

Môj dojem

Čítanie som si naozaj užil – s kávou a bylinkovým studeným čajom na terase. Bolo to pútavé, miestami vtipné, inokedy zamysleniahodné. Páčilo sa mi, ako sa striedajú kratučké epizódy – vždy niečo nové, niečo zo života stredovekého občana Prešporka, niečo, čo dnes znie ako legenda, alebo neuveriteľné pre človeka z roku 2025. Autor skvelo nadviazal na predchádzajúce tituly Prešporsko-bratislavské historky a Prešporsko-bratislavské strašidlá, ktoré si určite tiež plánujem prečítať.

Odporúčam každému, kto má rád:

  • históriu Bratislavy, Slovenska, alebo ako takú
  • pútavo spracované príbehy z minulosti
  • knihy, ktoré pobavia aj poučia, prinútia sa zamyslieť či nájsť paralelu z dnešnou dobou

Niečo málo o pôvodnom autorovi Ovidius Faust (1896 – 1972)

Dr. Ovidius Faust patril k najvýraznejším osobnostiam starej Bratislavy a bol dôležitým svedkom jej premeny z Prešporka na moderné hlavné mesto. Narodil sa 1. októbra 1896 v dedinke Edelstal (dnes v Rakúsku), ktorá bola vtedy súčasťou Uhorska. Jeho otec bol český fotograf, matka rakúska Nemka. Faust vyrastal vo Vydrici, dnes už zaniknutej bratislavskej štvrti pod hradom, kde prežil svoje detstvo v multietnickom prostredí.

Vzdelanie získaval v nemeckej ľudovej škole a na vyššom katolíckom gymnáziu. Už ako mladý muž prejavil záujem o históriu a archívnictvo. V roku 1920 vydal prvého slovenského sprievodcu Bratislavou s názvom Bratislava a okolie, neskôr sa podieľal na príprave Zlatej knihy Bratislavy (1928) a ďalších publikácií, ktoré mapovali umelecké, historické a kultúrne dedičstvo mesta.

Jeho najúspešnejšie a najčítanejšie dielo bolo Zo starých zápisníc mesta Bratislavy (1933), zostavené z autentických archívnych zápisov. Faust bol menovaný mestským radcom a dôležitou osobnosťou kultúrneho života prvej Československej republiky. Počas druhej svetovej vojny stál pri vzniku Slovenskej akadémie vied a umení (1942).

Tvrdý osud napriek zásluhám

Napriek výnimočnému prínosu bol po roku 1945, ako mnohí bratislavskí Nemci, nespravodlivo postihnutý etnickou čistkou. Po matke bol totiž vedený ako nemeckej národnosti – a to sa mu stalo osudným. Ocitol sa v zbernom tábore v Petržalke a pred vyvezením do Rakúska ho zachránili vplyvní priatelia a slovenská manželka.

Po prepustení z koncentračného tábora našiel svoj byt vyrabovaný a jeho jedinečná knižnica zmizla. Päť rokov pracoval len ako pomocná sila, kým v roku 1950 získal miesto v Západoslovenskom múzeu v Trnave, kde pôsobil až do dôchodku. Vysokého veku sa dožil v Bratislave, hoci do práce dochádzal denne vlakom. Zomrel v apríli 1972.


Ovidius Faust bol človek, ktorý celý život miloval Bratislavu, venoval jej svoje diela, vedomosti aj energiu. A hoci jeho záver života bol poznačený nespravodlivými udalosťami doby, zanechal po sebe nesmierne cenné kultúrne dedičstvo.