Ľudia často prehliadajú význam kuchynských potrieb, možno už len z toho dôvodu, že patria k najpoužívanejším veciam, s ktorými dennodenne prichádzame do kontaktu. Skúsme si však predstaviť, aké by to bolo bez nich?! Čo takto dať si našu obľúbenú nedeľnú polievku a nemať k nej lyžicu?! Aká je teda ich cesta skrz jednotlivými obdobiami?
Kuchynské náradie naprieč časom
Kuchynské potreby sú našou neoddeliteľnou súčasťou už od úsvitu doby kamennej, približne dva milióny rokov dozadu. Vyrábali sa z dostupných surovín, čo boli kameň a drevo. V dobe bronzovej sa tieto náradia postupne začali nahrádzať bronzom a meďou. Ako nám archeologické záznamy hovoria, po dobre bronzovej nasledovala doba železná, ktorá okrem sofistikovanejšej metalurgie na spracovanie priniesla aj užitočnejšie náradie na prípravu jedál. Týmto vývojom nastal ústup drevených a kamenných kuchynských náčiní. Zaujímavejšie, čo sa týka rozmanitosti kuchynských potrieb, to začalo byť s nástupom Rímskej ríše. Rimania popularizovali rôzne druhy kuchynského náradia ako napríklad hák na mäso, mlynček na mäso, špachtličky, konzervy, ako aj hrnce a kotlíky z bronzu. Stredovek, napriek tomu, že má povesť temnoty, bol relatívne jasný, čo sa týkalo kuchyne a jej vybavenia. Obľúbenými sa stali naberačky rovnako ako aj panvice na pečenie, mlynčeky na korenie, kliešte, paličky. Súčasťou stredovekej kuchyne boli dokonca aj váhy, vidlice na pečenie mäso, valčeky a strúhadlo na syr. Je však potrebné poznamenať, že význam drevených pomôcok v kuchyni zostal opodstatnený. Používala ho nižšia vrstva – poddaní, pre ktorých to bol lacný a dostupný materiál k opracovaniu pre rôzne kuchynské náradie ako napríklad misky na jedenie, lyžice, vareška, atď. Vyššia vrstva – panstvo a aristokracia používali kuchynské náradie zo striebra – bolo drahé a tým poukazovalo na ich bohatstvo. So začiatkom ranného moderného obdobia sa objavuje ešte väčšia špecializácia kuchynských nástrojov ako napríklad odstraňovač jablkových jadier, vývrtka na korkové štuple a neskôr s rozšírením konzervovaných potravín aj samotný otvárač na konzervy. Nástup 19. storočia, najmä v Spojených štátoch, priniesol na trh dramatické rozšírenie kuchynských potrieb napríklad na šetrenie práce – škrabky na zemiaky, formy na pečenie. Na prelome 20. storočia sa objavili známky nespokojnosti s medenými nádobami, ktoré reagovali s kyslými potravinami, preto sa kuchynské potreby začali vyrábať zo železa, ocele, niklu, striebra, cínu a hliníka. Koniec 20. storočia bol svedkom nástupu množstva už aj plastových kuchynských potrieb.
Kuchynské potreby v súčastnosti
Môžeme povedať, že z historického hľadiska si kuchynské potreby prešli naozaj všeličím. Či už to bola rôznorodá variácia materiálov alebo čím ďalej väčšia špecializácia zameraná na uľahčenie práce, je nutné podotknúť, že drevo a kuchynské pomôcky z neho, si v každom jednom období našli svoje zastúpenie. Ani dnes si nevieme svoj život predstaviť bez drevenej varešky, ktorú by mnohí z nás len ťažko zamenili za jej plastový variant. Veď predsa všetkým nám je jasné, že v živote sa kvalitné veci len ťažko dajú obmeniť.
Autor: Ivana Bilačičová
