Krádež storočia – komunisti obrali ľudí menovou reformou o celoživotné úspory

O menovej reforme sa šepkalo mesiace vopred, pár dní pred štartom sa už nedalo takmer nič kúpiť, no komunistická vláda presviedčala ľudí, že je všetko v poriadku.

Bývalý československý prezident Antonín Zápotocký a jeho kontroverzné prejavy

Bývalý prezident Antonín Zápotocký, ktorý sa zapsal do dejín dvomi kontroverznými prejavmi. V prvom, prednesenom pred Vianocami 1952, Zápotocký humoristicky popisoval Ježiška ako deda Mráza. V druhom prejave, ktorý predniesol ako prezident v roku 1953, klamal o nepripravovanej menovej reforme.

Skartovaný záznam druhého prejavy Zápotockého

Denník MF Dnes zistil, že rozhlasový záznam Zápotockého druhého prejavy bol pravdepodobne skartovaný. Toto konanie svedčí o snahe strany zakryť nepríjemnú pravdu o menovej reforme.

Nespravodlivé dôsledky menovej reformy

Menová reforma, známa aj ako mena peňazí, priniesla veľké finančné straty pre obyvateľstvo. Niektorí ľudia, najmä nespokojní robotníci v Plzni, boli potrestaní dlhoročnými trestmi a vysťahovaním. Napriek Zápotockého tvrdeniam, reforma sa napokon uskutočnila, a to vo veľmi nevýhodnom pomere.

Silná ruka štátu a prvá menová reforma po vojne

Silná ruka štátu sa mala prejaviť skôr po vojne, keď prebehla prvá menová reforma. Cieľom bolo menovo znovuzjednotiť Slovensko s Čechami a Moravou a zadržať nadbytočné obeživo, ktoré sa kumulovalo už počas prvej republiky a ešte viac v čase vojny.

Predpoklady reformy a ich neskoršie sklamania

Predpoklad o reparáciách od Nemecka sa ukázal ako ilúzia, a hodnota majetku odsunutých Nemcov nepresvedčila. Prvá povojnová menová reforma sa uskutočnila v októbri 1945, zaviedla korunu československú v pomere jedna k jednej.

Druhá menová reforma a neúspešné pokusy o kontrolu ekonómie

Na jeseň roku 1947 bolo v obehu už 66 miliárd korún, a analýzy Národnej banky naznačovali potrebu novej reformy. Ekonomické problémy vrátane rastu miezd a orientácie hospodárstva na dlhodobé projekty prispeli k neudržateľnej situácii.

Zlyhanie opatrení na obmedzenie viazaných vkladov

Opatrenia na obmedzenie viazaných vkladov sa ukázali ako neefektívne, keďže obyvatelia našli spôsoby, ako peniaze opäť dostať do obehu. Návrhy na ich čiastočné vyplatenie narazili na nepochopenie verejnosti a politických strán.

Menová reforma v roku 1953 – Následky a nespokojnosť občanov

Výmena peňazí prebiehala od 1. do 4. júna 1953. Každý človek, ktorý nezamestnával iné osoby, si mohol bez straty hodnoty vymeniť len 300 korún v pomere 5:1, dostal teda 60 nových korún. Všetka hotovosť nad 300 korún sa však už menila v desaťnásobne horšom pomere 50:1, čo znamená že jeho peniaze stratili až 90% hodnoty.

O niečo lepšie to bolo pri vkladoch v bankách. Vklady do hodnoty 5000 starých korún, čo približne zodpovedalo priemernej mzde, sa menili bez straty hodnoty v pomere 5:1. Vyššie vklady však mali nevýhodnejší kurz: menili sa so stratou, odstupňovanou podľa výšky vkladu, pri sumách nad 50-tisíc to bolo dokonca 30:1, teda s 83% stratou. Horšie dopadli už len tí, ktorí si založili novú vkladnú knižku v druhej polovici mája a ktorí dostali jednu novú korunu za päťdesiat starých.

To všetko vyvolalo pocit veľkej krivdy a všeobecnú nenávisť k vedeniu štátu. Ten mal podľa Šusteka nielenže radikálne konať v príhodnejšej atmosfére krátko po vojne, keď by obyvatelia azda ľahšie pochopili tvrdý zásah do svojich vreciek, ale dôvody reformy zastieral ideologickými frázami namiesto toho, aby ju dôveryhodne a vecne vysvetlil. V takejto atmosfére sa šírili fámy o tom, ako si polepšili napríklad príslušníci bezpečnostných zložiek štátu, a obavy z opakovania reformy sa periodicky vracali ešte aj v nasledujúcich desaťročiach.

Nepripravenosť a chaos

Zápotocký v prejave tvrdil, že menová reforma je spontánnou reakciou na ekonomické problémy a nie je výsledkom špecifického plánu. Avšak, nedostatok pripravenosti bol jasný. Občania boli nútení sa obrátiť na banky, aby vymenili svoje úspory, ale často sa stávalo, že boli konfrontovaní s nedostatkom nových peňazí.

Obyvateľstvo stratilo dôveru

Následkom bolo výrazné poklesnutie dôvery ľudí k štátu. Obyvatelia sa cítili oklamaní, pretože menová reforma nepriniesla očakávané zlepšenie ich životnej situácie, ale naopak, mnohí stratili celoživotné úspory.

Reformné zámery vs. skutočné dôsledky

Reforma mala za cieľ zmierniť infláciu a obnoviť hospodársku stabilitu. Avšak, občania boli tvrdo postihnutí, pričom mnohí stratili svoje úspory a mnohé rodiny sa ocitli v ťažkej situácii.

Reakcie občanov boli frustrácia, násilie a represie

Obrovská frustrácia a zúfalstvo

Reakcie ľudí na menovú reformu boli poznačené obrovskou frustráciou a zúfalstvom. Strata úspor a neistota ohľadom budúcnosti spôsobili, že mnohí občania sa ocitli na pokraji svojich emocionálnych a psychických možností.

Samovraždy a násilné protesty

Tragickým výsledkom tejto frustrácie bolo množstvo samovrážd a násilných protestov. Niekde dokonca došlo k rabovaniu úradov a útokom na komunistických funkcionárov, ktorí boli vnímaní ako zodpovední za túto krízu.

Brutálne represie a neoprávnené väznenia

Komunistický režim zareagoval brutálnym spôsobom na akékoľvek prejavy nespokojnosti. Viac ako šesťsto ľudí bolo poslaných do uránových baní za obvinenia z rozvracania republiky. Stačilo, že verejne vyjadrili svoj nesúhlas s menovou reformou, a už ich hľadali eštebáci, ktorí ich odviedli, často na desať rokov, bez toho, aby rodina vedela, kde sú.

Následky menovej reformy v dnešnej spoločnosti

Nedôvera voči bankovému systému

Dôsledky menovej reformy z roku 1953 sa dotýkajú dnešnej spoločnosti. Mnohí ľudia stále majú nedôveru voči bankovému systému a stále pamätajú na stratu, ktorú utrpeli ich predkovia.

Politická kultúra a pamäť

Politická kultúra nesie stopy z tej doby, keď ľudia zažili politické manipulácie a utrpeli v dôsledku neadekvátnych opatrení. Pamäť na túto tragédiu sa udržiava ako súčasť histórie a vzťah ľudí k politike je ovplyvnený týmito bolestivými skúsenosťami.

Ponaučenie z minulosti a budovanie budúcnosti

Menová reforma v roku 1953 bola jednou z najtemnejších kapitol v dejinách Československa. Je dôležité si pripomínať udalosti tohto obdobia, aby sme sa mohli poučiť z minulosti a budovať lepšiu budúcnosť, kde je dodržiavaná demokracia a práva občanov.

zdroj: https://index.sme.sk/c/6820949/kradez-storocia-komunisti-obrali-ludi-menovou-reformou-o-celozivotne-uspory.html

zdroj fotiek: (Zdroj: ČTK)

Tento záznam bol publikovaný v História . Uložiť odkaz do záložiek.