Knižka Ľudia a poklady lužickej kultúry

Prečítal som si publikáciu „Ľudia a poklady lužickej kultúry – Severozápadné Slovensko na
prelome bronzového a železného veku“, ktorú pripravili Dominika Andreánska, Marek Both,
Barbora Danielová a Zuzana Staneková. Ide o katalóg výstavy vydaný Považským múzeom v
Žiline v roku 2019. Rozhodol som sa podeliť o svoj osobný „výcuc“ z tejto knihy, aby som
čitateľov môjho blogu inšpiroval k jej kúpe a vlastnému čítaniu. To, čo nasleduje, je len
stručný prehľad – skutočná hodnota knihy je v detailoch, mapách, fotografiách a odborných
súvislostiach.

Časové zaradenie lužickej kultúry

Lužická kultúra sa na území Slovenska objavuje približne od 13. storočia pred naším
letopočtom n. l. a pretrváva do obdobia okolo 8. – 7. storočia pred n. l. Ide teda o dlhé
obdobie neskorej doby bronzovej a začiatku staršej doby železnej.

O čom je kniha

Publikácia sa sústreďuje na každodenný život lužického obyvateľstva, ich sídla, hradiská,
pohrebné zvyklosti, remeslá, obchodné kontakty a najmä na tzv. poklady – depoty
bronzových predmetov. Veľkou prednosťou knihy je prepojenie odborného výkladu s
konkrétnymi lokalitami severného a severozápadného Slovenska.

Osídlenie a hradiská

Lužické osídlenie bolo rozptýlené v horskom a podhorskom prostredí. Popri otvorených
sídliskách zohrávali dôležitú úlohu hradiská, ktoré slúžili nielen na obranu, ale aj ako
hospodárske, spoločenské a kultové centrá. Medzi výrazné lokality patria napríklad
Sklabinský Podzámok – Katova skala, Zborov, Prašník – Hrádok, Vyšný Kubín – Tupá skala či
Zobor.

Rekonštrukcia opevnenia v Polsku

zdroj wikipedia

Pohrebiská – popolnicové polia

Typickým znakom lužickej kultúry sú rozsiahle pohrebiská, tzv. popolnicové polia. Zosnulí
boli spaľovaní a ich popol ukladaný do keramických urien, ktoré sa umiestňovali do zeme,
často spolu s ďalšími milodarmi. Mohyly a urnové hroby neslúžili len jednotlivcom, ale často
celým rodinám alebo komunitám. Významné pohrebiská poznáme napríklad z lokalít Dolný
Kubín, Martin, Liptovský Mikuláš či Blatnica.

Amfora z hrobu v obci Beluša


zdroj: puchovodedicstvo

Depoty – poklady v zemi

Jednou z najpútavejších tém knihy sú depoty, teda zámerne uložené súbory bronzových
predmetov
. Tie mohli mať rôzny význam – od zásob suroviny na opätovné spracovanie, cez
obchodné sklady, až po votívne dary božstvám. Depoty často nachádzame pri obchodných
cestách, brodoch, v horách či pri vodných tokoch. Známe sú nálezy z Komjatnej, Liptovských
Sliačov, Martinčeka alebo Krásnej Hôrky.

Bronzova spona z Krivoklátu

zdroj: puchovodedicstvo

Prečo knihu odporúčam

Túto publikáciu odporúčam každému, koho zaujíma hlbšia história Slovenska. Nie je to len
odborná kniha pre archeológov – je písaná zrozumiteľne, dopĺňaná kvalitnými mapami a
fotografiami a pomáha čitateľovi predstaviť si, ako mohol vyzerať život v našich horách
pred viac ako tromi tisícročiami. Môj text je len pozvánkou – skutočný príbeh lužickej
kultúry nájdete až na stránkach knihy.