Jurkov klobúk bol luxusne zdobený zlatom a orlím pierkom, ktoré držali radené perly. Tento nádherný klobúk je spomínaný v básni Jána Bottu, konkrétne v jeho diele „Pieseň Jánošíkova„. Bárd v tomto prípade znovu opakujeme týmto, že Jánošík sa klobúkom pýšil pred svojím osudným zatknutím v Klenovci. Drahocenná kalapová bižutéria podporuje presvedčenie, že legendárny poklad zbojníckeho kapitána by mohol byť jedného dňa objavený nejakým šťastlivcom v okolí tejto malebnej dedinky.
Legendy a poklady v Klenovci
Vytrvalé pátracie túry hľadačov pokladov prebiehajú už mnoho rokov a vedú ich k zvláštnej stolovej hore, ktorá má tvar ležiacej svine. Prasa je odjakživa symbolom šťastia, takže nie je prekvapením, že neustále insolventní Slováci hľadajú prameň bohatstva aj v útrobách 1338 metrov vysokého vrchu s názvom Klenovský Vepor.
Okrem Terchovej, rodného miesta Juraja Jánošíka, sa najviac povesti o pokladoch zbojníka viaže práve na Klenovec. Potom už dlho prázdnota. Jedna legenda Jánošíkovi dokonca dáva alibi, pokiaľ ide o získanie rozprávkového pokladu. Tvrdí sa, že to, čo vzal bohatým, rozdal chudobným. No samotný poklad už neexistuje, pretože ho zobrala strašidelná vlkolaková bytosť na mieste nazývanom Oltárne, nachádzajúcom sa len 15 kilometrov od Klenovca. Keďže to bolo veľmi náročné a riskantné prepraviť ho, dodnes je skrytý v skalnom trezore v útrobách Klenovského Vepra.
V okolí Klenovca samotného vrchu možno nájsť aj ďalšie stopy, ktoré svedčia o Jánošíkovej prítomnosti v tejto oblasti. V okolí vrchu Sinec, kde sa nachádza aj lokalita s názvom Bohatô, sa zachovali zvláštne stopy – ide o odtlačky Jánošíkových topánok. V okolí sa nachádza aj skala, na ktorú sa Jánošík opieral, keď si namáčal topánky v rieke Klenovská Rimava. Okrem toho je tu aj Mravcov vŕšok, kde Jánošík často chodieval na priateľské návštevy a bezpečne zimovanie u svojho priateľa Tomáša.
Rimava, rieka v okolí, stále plače nad osudom Jánošíka. Vŕšok by sa správne mal nazývať Uhorčíkov, pretože práve tam stál v roku 1713 domček Tomáša Uhorčíka, predchodcu Jánošíka ako zbojníckeho kapitána. Miestni vám môžu povedať aj pozostatky obydlia istého Martina Mravca, ktorý bol penziónovaným zbojníkom Uhorčíkom. Ten sa oženil s dcérou bačou z Jablunkova a usadil sa v Klenovci. Dokonca získal príspevok žandára a bol známy svojou štedrosťou voči chudobným, ako aj svojim talentom na gajdy. Bol v dobrých vzťahoch s vrchnosťou a verí sa, že obaja zbojnícki vodcovia, Jánošík a Uhorčík, sa práve tu starali o bezpečnosť svojho veľkého pokladu v hĺbkach Klenovského Vepra, pričom Uhorčík ho monitoroval celý rok. Jedným z legendárnych miest v okolí je aj prameň Klenovskej Rimavy, ktorý dostal názov podľa víly Rimavy.
Intriky a zrada v Klenovci
Samotný obsah povestí o zlapaní Jánošíka má charakter bulváru. Tvrdí sa, že prenasledovatelia išli na vŕšok Mravcov naisto, avšak rôzne verzie sa nachádzali v odôvodnení, prečo práve Klenovci sa im podarilo splniť.
Podľa jednej verzie boli Jurko a Tomáš opití. Podľa inej verzie bol Jánošík v akcii – v posteli s istou mladou dámou. Známa je aj staršia tetka, ktorá drží misku suchého hrachu, a zvesť o zradcovi. V zime roku 1712 obaja chlapi zadržali a tentoraz im vzťahy s vrchnosťou nepomohli na slobodu, tak ako sa to stalo po ich zadržaní v Hrachove. V Liptovskom Mikuláši potom Jánošíka obesili za rebro na hák a mesiac potom bola i Uhorčíkova poprava – dolámali ho v kolese. Podľa niektorých teórií krutosť exekúcie spôsobilo mlčanie oboch chlapov o tom, kde je ich poklad.
Jánošíkova meteorologická skala..
Na vrchu Klenovský Vepor sa skrýva nielen tajomstvo Jánošíkových pokladov, ale aj zázračná meteorologická skala s jeho menom. Generácia obyvateľov Klenovca pozná túto skalu ako indikátor počasia. Jej farebná zmena má podľa nich priame spojenie so stavom atmosféry.
Keď je táto skala tmavá, Klenovčania vedia, že im hrozí dážď a počasie. Je to akoby Jánošíkova pokladová skala im predpovedala blížiace sa k zlému počasiu. Naopak, keď je skala biela, očakávajú pekný a slnečný deň. Táto zvláštna schopnosť skaly získala v očiach obyvateľov pokladový status. Veria, že Jánošík sám vtlačil svoju silu a moc do tejto skaly, aby svojim ľuďom poskytovalu informáciu o počasí.
