Drevený kvetináč, urob si sám. Spoločný projekt, ktorý má dušu

Niektoré nápady vás chytia za srdce skôr, než stihnete dočítať vetu. Tak to bolo aj so mnou. Listujem si časopis o bývaní a zrazu narazím na fotku krásneho dreveného kvetináča. Jednoduchý, prirodzený, ale niečím očarujúci. A tak som si povedal – urobím si taký sám. A ešte lepšie – spolu s mojou dcérou.

Palety, sused a prvý krok

Základ bol jasný – staré palety. Zavolal som susedovi, či mu nejaké zavadzajú. Mal. A ja som už doma premýšľal, ako z nich spravíme niečo nové.

Zistil som však, že doma nemám vhodnú pílu. A tak som si urobil malý výlet do HECHT-u v Trenčíne. Chcel som niečo jednoduché, tiché a funkčné, čo nebude budiť celú ulicu. A našiel som – elektrickú pílu HECHT 2039, o ktorej som potom napísal recenziu na blog.

Meranie, kreslenie, pílenie – tímová práca

Moja 5-ročná dcéra bola pri všetkom. Merali sme spolu paletové dosky, ceruzou si značili rezy, ona ich prenášala na „miesto určenia“, ja som pílil. Potom sme doštičky zarovnali na jednotný rozmer pomocou jemnej stolárskej píly. Predvrtali sme diery, aby sa drevo pri skrutkovaní neštiepilo, a pomaly sme začali skladať steny nášho budúceho kvetináča.

Pekne sme to pospájali, vystlali igelitom, ktorý má chrániť drevo pred vlhkosťou. Na konci som kvetináč natrel exteriérovou farbou 2v1 – základ aj lazúra. A výsledok? Pevný, krásny a funkčný.

Kúsok záhrady, ktorý má príbeh

Na dno išiel štrk – jemné, oblé kamienky, potom zemina z našej záhrady obohatená o domáci kompost. A navrch som použil zvyšnú pôdu pre zeleninu, ktorú som mal ešte z vyvýšeného záhonu.

Sadil som srdcom – jednu malú vŕbu a dva korene letničiek, ktoré mi s úsmevom odporučili v kvetinárstve Veronika v Bánovciach nad Bebravou.

A potom sa to celé roztočilo

Kvetináč? Áno. Ale nie hocijaký. Drevený, urob si sám, pevný, natretý na teplý hnedý odtieň a postavený na betónových tvárniciach, ktoré ho držia nad zemou – aby dýchal a vydržal dlhšie.

V strede mladá vrba zakrútená ( Salix erythroflexuosa) , ešte sa len rozbieha, ale už má krásne nové výhonky. Na jednej strane biele sedmokrásky, na druhej pestré sirôtky – a medzi nimi dúhová vrtuľka, ktorá sa roztočí pri každom vánku. Ten do toho celého prináša detskú hravosť, farbu a pohyb.

Celé to teraz stojí pri múriku, vedľa lavičky, kde si s deťmi občas sadneme do poobedného tieňa. A je to krásny pocit. Keď viete, že ste to nevytiahli z regálu v obchode, ale z vlastnej hlavy, vlastných rúk – a z chvíľ, ktoré ste venovali jeden druhému.