Umelá inteligencia sa rýchlo stáva neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Pomáha písať texty, poskytuje právne rady, odpovedá na otázky, no zároveň sa stáva aj niečím viac – digitálnym spoločníkom, s ktorým niektorí ľudia zdieľajú aj svoje pocity a problémy. Technológia, ktorá kedysi patrila do sveta sci-fi, dnes formuje naše vzťahy, správanie aj psychiku.
Môže rozhovor s AI priniesť úľavu
Rozprávať sa s niekým – aj keď je to len algoritmus – môže byť uvoľňujúce. Nie je to nič nové. Ľudia si odjakživa vytvárali symbolické opory – plyšové hračky, domáce zvieratá či stromy pri potoku. Vyslovenie obáv nahlas prináša pocit úľavy.
AI sa stáva moderným pokračovaním tejto tradície. Vie reagovať, klásť otázky, tváriť sa empaticky. Pre mnohých je to dosť – no nie pre každého. Skutočné prepojenie s iným človekom zostáva nenahraditeľné.
Keď digitálny kontakt nahrádza ten reálny
Riziká sa začínajú objavovať vtedy, keď umelá inteligencia začne nahrádzať medziľudské vzťahy. AI je navrhnutá tak, aby nás neodmietala, neprotirečila a bola vždy „na našej strane“. To môže byť lákavé – no zároveň to bráni osobnostnému rastu, ktorý prirodzene vzniká v zložitých, nie vždy príjemných vzťahoch s ľuďmi.
Ak sa človek čoraz viac uzatvára do digitálneho sveta a prestáva byť súčasťou reálnych komunít, môže sa strácať kontakt s realitou. Prílišné pripútanie k AI môže viesť k závislosti – nelátkovej, no o to ťažšie rozpoznateľnej.
Čiastočná náhrada psychológa
AI už dnes supluje niektoré funkcie psychológov. Je dostupná 24/7, reaguje trpezlivo, neprerušuje. Pre ľudí, ktorí sa hanbia vyhľadať odborníka alebo ho nemajú k dispozícii, môže byť AI prvou pomocou.
No každá spätná väzba od AI bude vždy len simuláciou porozumenia, nie skutočným vcítením sa. Bez schopnosti prežívať emócie a telesnosť zostane umelá inteligencia len napodobeninou ľudského kontaktu – akokoľvek presvedčivou.
Skrytá cena personalizácie
Umelá inteligencia je často vyvíjaná s cieľom zisku. Čím viac s ňou komunikujeme, tým viac dát o nás získava. Tieto informácie môžu byť použité na cielenú reklamu, manipuláciu alebo dokonca na vytváranie názorových bublín, v ktorých nám AI utvrdzuje to, čo chceme počuť.
V budúcnosti sa môže stať z AI nielen pomocník, ale aj nástroj na formovanie správania. O to dôležitejšie bude vedieť si zachovať odstup.
Vývoj, ktorý je prirodzený
Keď sa dnes pozrieme okolo seba, väčšina z nás trávi pracovný čas za počítačom, píše e-maily, komunikuje cez aplikácie a spracúva informácie. Len pred sto rokmi by sme v rovnakom čase pravdepodobne orali pole za koňom alebo kravou. Pracovalo sa fyzicky, v rytme prírody, s úplne inými nástrojmi.
Doba sa mení – a je prirodzené, že spolu s ňou aj spôsob, akým žijeme a pracujeme. Namiesto lopaty používame klávesnicu, namiesto ustajneného dobytka máme smartfón v vrecku. Využívanie inovácií nie je hrozbou, ale dôkazom našej schopnosti adaptovať sa.
Podobné obavy sprevádzali aj nástup kalkulačky. V čase jej rozšírenia zaznievali hlasy, že ľudia zabudnú počítať a že to oslabí myslenie. Realita však ukázala, že kalkulačka sa stala bežným pracovným nástrojom, ktorý zrýchlil a zefektívnil výpočty, no zároveň si zachovávame základné matematické schopnosti.
Rovnako tak AI nemusí znamenať koniec premýšľania, ale môže sa stať ďalším krokom na ceste – ako kedysi pluh, parný stroj či kalkulačka. Softvérové nástroje, umelá inteligencia a automatizácia sú len ďalšou etapou vo vývoji, ktorý nás ako druh sprevádza už tisícročia.
Aký vývoj nás čaká
Zánik ľudstva spôsobený AI je nepravdepodobný scenár. Oveľa pravdepodobnejšia je spoločenská transformácia, kde AI ovplyvní spôsob, akým premýšľame a fungujeme. Môžeme očakávať rozdelenie spoločnosti – na technológiou pohltenú časť a tú, ktorá ju odmieta alebo nemá k nej prístup.
Rozdiely medzi nimi sa budú prehlbovať. Niektorí budú hľadať zmysel v čoraz abstraktnejšom svete, iní sa budú obracať späť k minulosti a hľadať istoty v tradičných hodnotách. Obavy oboch skupín sú pochopiteľné – problémom však je, že namiesto dialógu sa často vytvárajú extrémy.
AI ako výzva pre ľudskosť
Umelá inteligencia bude silným nástrojom – v dobrom aj v zlom. Môže pomáhať, no môže aj otupovať, ak prenesieme všetku zodpovednosť za premýšľanie, rozhodovanie či komunikáciu práve na ňu. Už dnes sa ukazuje, že dlhodobé používanie AI môže viesť k oslabeniu niektorých schopností – napríklad orientácie v priestore či schopnosti formulovať myšlienky.
Ak stratíme schopnosť vytvárať vlastné úvahy a vyjadrovať ich komplexne a presne, ochudobníme nielen jazyk, ale aj myslenie samotné. Chudobná slovná zásoba často odráža chudobné myšlienky. A spoločnosť, ktorá si zvykne na jednoduché odpovede a zautomatizované reakcie, sa stáva náchylnejšou na manipuláciu.
Slabšia schopnosť kritického myslenia a slabé vyjadrovacie schopnosti sú živnou pôdou pre autoritárske systémy, ktoré nepotrebujú premýšľajúcich ľudí, ale ľahko ovládateľnú masu. Preto bude zásadné, aby sme nielen AI rozvíjali zodpovedne, ale aj vedome chránili svoje ľudské jadro – schopnosť pochybovať, pýtať sa a formulovať svoj názor.
Budúcnosť nebude o tom, či AI prežijeme, ale či dokážeme ochrániť vlastnú ľudskosť. A najzraniteľnejšími budú deti, ktoré s AI vyrastajú ako s prirodzenou súčasťou svojho sveta.
Prinášam novinky, tipy a triky pre domácnosť, záhradu a bývanie, ktoré sú praktické a inšpiratívne. Mám rád drevo a prírodu, no zároveň rozumiem moderným technológiám, materiálom a práci okolo domu. Rád cestujem po Slovensku a keď sa dá zabehnem aj „von“. Na woodcircle.eu zdieľam svoje skúsenosti, rady a návody, ktoré pomáhajú ľuďom lepšie sa starať o svoje domovy a priniesť do nich kúsok prírody a štýlu či odporúčam s čím som bol spokojný ja. Takisto odporúčam v spolupráci s firmami formou PR článkov, čo by mohlo čitateľom pomôcť. Mojim cieľom je inšpirovať a ukázať čo by mohlo fungovať v každej domácnosti.
📧 woodcircle@woodcircle.eu