Ďalším velikánom 20. storočia v oblasti ľudského správania o ktorom som si prečítal po Freudovi je Burrhus Frederic Skinner bol jedným z najvplyvnejších psychológov 20. storočia a priekopníkom behaviorizmu, čo je teoretický prístup, ktorý sa sústreďuje na štúdium pozorovateľného správania, namiesto zamerania sa na vnútorné psychické procesy. Skinnerova práca zásadne ovplyvnila, ako rozumieme ľudskému správaniu a ako ho môžeme ovplyvniť pomocou rôznych techník. Tento môj článok vás prevedie základnými konceptmi Skinnerovej teórie a ukáže, ako môže byť jeho prístup užitočný pri výchove detí, v učení alebo v každodenných interakciách s ostatnými.
Kto bol B. F. Skinner?
Burrhus Frederic Skinner (1904-1990) bol americký psychológ, behaviorista a autor, ktorý sa narodil v meste Susquehanna v Pensylvánii. Jeho najväčší prínos spočíva v rozvoji teórie operantného podmieňovania a aplikácii behavioristických princípov na rôzne oblasti ľudského života. Skinner strávil väčšinu svojej kariéry na Harvardovej univerzite, kde vykonával experimenty so zvieratami a vyvinul techniky, ktoré môžu byť aplikované aj na ľudské správanie. Zomrel 18. augusta 1990 v Cambridge, Massachusetts.
Behaviorizmus – zameranie na pozorovateľné správanie
Na rozdiel od Sigmunda Freuda, ktorý sa zameriaval na nevedomie a vnútorné procesy, Skinner tvrdil, že na pochopenie a ovplyvnenie ľudského správania nie je potrebné analyzovať nevedomé myšlienky alebo emócie. Podľa Skinnera by sa psychológovia mali sústrediť na to, čo je pozorovateľné – teda na správanie samotné. Veril, že všetko správanie je formované reakciami na podnety z vonkajšieho prostredia.
Operantné podmieňovanie
Skinnerov najvýznamnejší prínos do psychológie je teória operantného podmieňovania. Tento koncept je založený na myšlienke, že správanie je formované dôsledkami, ktoré nasledujú po určitom akte. Skinner prišiel s niekoľkými kľúčovými pojmami:
Posilňovanie (Reinforcement):
Pozitívne alebo negatívne dôsledky, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že správanie sa zopakuje.
- Pozitívne posilňovanie: Poskytnutie odmeny po správnom správaní (napr. chvála alebo sladkosť po vykonaní úlohy).
- Negatívne posilňovanie: Odstránenie nepríjemného podnetu po správnom správaní (napr. vypnutie hlasného zvuku po stlačení tlačidla).
Trest (Punishment)
Konsekvencie, ktoré znižujú pravdepodobnosť, že sa správanie zopakuje.
- Pozitívny trest: Pridanie nepríjemného podnetu po nesprávnom správaní (napr. pokarhanie alebo zákaz).
- Negatívny trest: Odobratie príjemného podnetu po nesprávnom správaní (napr. strata výsad po nevhodnom konaní).
Prečítaj si aj Freudov pohľad na ľudskú psychiku, alebo Rogersov
Pravidelné a nepravidelné odmeňovanie
Jedným z dôležitých aspektov operantného podmieňovania je spôsob, akým sa posilňovanie aplikuje. Skinner zistil, že odmeňovanie správania môže mať rôzne účinky v závislosti od toho, či je odmena poskytovaná pravidelne alebo nepravidelne.
- Pravidelné posilňovanie nastáva, keď je odmena poskytovaná za každé správne správanie alebo po pevne stanovenom časovom úseku. Napríklad, ak je človek odmenený vždy po každom piatom správnom konaní alebo po každej hodine práce, správanie sa rýchlo upevní. Toto posilňovanie vedie k rýchlemu naučeniu správania, ale ak odmeny prestanú, správanie sa môže rýchlo stratiť.
- Nepravidelné posilňovanie nastáva, keď odmeny prichádzajú nepredvídateľne – napríklad niekedy po treťom správnom správaní, inokedy po siedmom alebo po rôznom časovom intervale. Správanie sa učí pomalšie, ale je oveľa odolnejšie voči zániku. Typickým príkladom sú hazardné hry, kde hráči pokračujú v hre s nádejou, že ďalšia výhra príde nečakane. Tento efekt môže byť veľmi silný, pretože nepravidelnosť vytvára napätie a očakávanie.
Príklady operantného podmieňovania v bežnom živote
- Výchova detí: Ak rodičia chvália dieťa za správne správanie (pozitívne posilňovanie), dieťa je pravdepodobne motivované zopakovať toto správanie. Naopak, ak dieťa dostane zákaz, keď sa nespráva vhodne (pozitívny trest), môže sa toto správanie znížiť. Nepravidelné posilňovanie môže viesť k tomu, že dieťa bude udržiavať správne správanie dlhšie, aj keď odmeny neprichádzajú vždy.
- Vzdelávanie: V školách môžu učitelia používať pozitívne posilňovanie na motivovanie žiakov k štúdiu. Napríklad, keď žiak dostane dobrú známku po usilovnej práci, je pravdepodobné, že vynaloží rovnaké úsilie aj nabudúce. Nepravidelné odmeňovanie môže podporiť trvalú motiváciu, pretože žiak nevie, kedy dostane ďalšie ocenenie, čo ho môže motivovať pokračovať v úsilí.
- Pracovné prostredie: Manažéri môžu používať operantné podmieňovanie na zvýšenie produktivity zamestnancov. Poskytnutie bonusu alebo uznania po dobre vykonanej práci môže viesť k zlepšeniu výkonu. Nepravidelné odmeňovanie, ako napríklad nepravidelné bonusy, môže dlhodobo motivovať zamestnancov, aby neustále pracovali na vysokej úrovni.
Skinnerova „Skinner Box“
Jedným z najznámejších experimentov, ktoré Skinner vykonal, bolo použitie zariadenia známeho ako Skinnerova krabica (Skinner Box). V tomto experimente používal hlodavce alebo holuby na to, aby demonštroval, ako operantné podmieňovanie funguje. V krabici sa nachádzalo tlačidlo, ktoré zviera stlačilo, aby dostalo potravu (pozitívne posilňovanie). Skinner tak dokázal, že zviera sa rýchlo naučí toto správanie, pretože odmena posilnila jeho motiváciu.
Skinnerov prístup v práci s ľuďmi
Skinnerov behaviorálny prístup sa používa nielen pri práci so zvieratami, ale má aj praktické aplikácie pri práci s ľuďmi. Mnohé metódy používané v psychoterapii, školstve a výchove vychádzajú z princípov operantného podmieňovania.
Behaviorálna Terapia
Skinnerov prístup sa často používa v behaviorálnej terapii, kde sa klienti učia nahrádzať nevhodné správanie vhodnejšími stratégiami prostredníctvom posilňovania. Napríklad, človek trpiaci fóbiou sa môže učiť, ako reagovať na svoje obavy menej intenzívne prostredníctvom postupnej expozície a odmien.
Prínos na poli psychológie
B. F. Skinner priniesol do psychológie pragmatický prístup zameraný na pozorovateľné správanie. Jeho práca nám ukázala, že pomocou posilňovania a trestu môžeme formovať ľudské správanie a zlepšovať jeho adaptabilitu. Skinnerove teórie o pravidelnom a nepravidelnom posilňovaní majú veľký význam pre motiváciu a učenie, pričom nepravidelné odmeňovanie môže udržať správanie oveľa dlhšie. Hoci jeho prístup bol niekedy kritizovaný za to, že nevenoval dostatočnú pozornosť vnútorným procesom, jeho prínos pre behaviorálnu terapiu a aplikovanú psychológiu zostáva nesmierne dôležitý aj dnes.
Porovanie prístupov Freuda, Skinnera a Rogersa
Pohľad na ľudskú povahu
- Carl Rogers: Veril, že ľudia sú v podstate dobrí a majú prirodzenú tendenciu k rastu a sebarealizácii, ak majú správne podmienky, ako je bezpodmienečné prijatie a empatia.
- Sigmund Freud: Vnímal ľudskú povahu pesimisticky, pričom zdôrazňoval vplyv nevedomých pudov a konfliktov, najmä sexuálnych a agresívnych, ktoré vedú k neurotickému správaniu.
- B. F. Skinner: Videl ľudské správanie ako výsledok vonkajšieho podmieňovania. Ľudská povaha je formovaná prostredím, odmenami a trestami.
Terapia a liečba
- Carl Rogers: Vyvinul klientom centrickú terapiu, kde je klient v strede procesu, podporovaný terapeutom prostredníctvom empatie, autenticity a prijatia. Terapia sa zameriava na osobný rast.
- Sigmund Freud: Psychoanalýza sa zameriava na odhalenie nevedomých konfliktov prostredníctvom analýzy snov, voľných asociácií a minulých zážitkov.
- B. F. Skinner: Behaviorálna terapia sa zameriava na zmenu správania prostredníctvom systémov posilňovania, kde odmeny a tresty formujú správanie klienta.
Sloboda vs. determinizmus
- Carl Rogers: Zdôrazňuje slobodnú vôľu a osobnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Verí, že ľudia môžu sami ovládať svoje správanie a dosiahnuť sebarealizáciu.
- Sigmund Freud: Verí v deterministický pohľad, kde je správanie ovládané nevedomými silami, ktoré sú mimo našej vedomej kontroly.
- B. F. Skinner: Behaviorálny determinista, ktorý tvrdil, že všetko ľudské správanie je výsledkom vonkajších podmienok a posilňovania, pričom slobodná vôľa je ilúziou.
