Ako založiť vyvýšený záhon z dreva + praktické rady

vyvýšený záhon z dreva - praktické rady

Vyvýšené záhony z dreva sú ideálnou voľbou pre tých, ktorí chcú záhradkárčiť pohodlne a efektívne, nakoľko prinášajú množstvo výhod a umožňujú pestovať plodiny takmer počas celého roka. Pripravili sme pre vás užitočné tipy – od výberu materiálov na ich konštrukciu, cez správne umiestnenie v záhrade, vrstvenie pôdy až po samotné pestovanie.

Najvhodnejším časom na ich realizáciu je jeseň alebo skorá jar. Pred samotnou stavbou je dôležité premyslieť si miesto a veľkosť záhona. Optimálna výška záhona by mala byť 80 až 120 centimetrov, aby ste sa k nemu mohli pohodlne dostať bez zbytočného ohýbania. Šírka by mala presahovať 130 centimetrov a maximálna odporúčaná dĺžka je 200 až 250 centimetrov. Pri väčších rozmeroch treba myslieť na spevnenie bočných stien, aby odolali tlaku zeminy.

Výber materiálu na stavbu vyvýšeného záhonu

Pri stavbe vyvýšeného záhona máte možnosť využiť rôzne materiály, no práve drevo patrí medzi najtradičnejšie a najobľúbenejšie. Je ľahko dostupné, spracovateľné a esteticky pôsobivé. Použiť môžete napríklad hrubé fošne, ktoré je potrebné upevniť o rohové hranoly. Ak sa rozhodnete pre tenšie drevo, bočné steny vyvýšeného záhona z dreva môžete spevniť zvislými drevenými hranolmi. Odporúča sa drevo ošetriť vhodnými prípravkami proti vlhkosti a hnilobe, čím sa predĺži jeho životnosť.

Alternatívou k drevu je kameň, ktorý je veľmi odolný voči poveternostným vplyvom a ponúka výborné tepelnoizolačné vlastnosti. Pri jeho použití je však nevyhnutný pevný betónový základ. Rovnako môžete siahnuť aj po tehlách alebo betónových dielcoch, ktoré sa osvedčili najmä na miestach s vyššou vlhkosťou.

Kovové panely, napríklad z pozinkovaného plechu, predstavujú ďalšiu možnosť. Upevňujú sa na drevené stĺpiky a ich vlnitý profil zabezpečuje, že steny záhona budú pevné a stabilné. Nevýhodou kovu však môže byť jeho prehrievanie počas horúcich letných dní alebo možná korózia. Preto je tento materiál vhodnejší na stavbu v miernejších klimatických podmienkach.

Použitím správneho materiálu si zabezpečíte praktický a dlhodobo udržateľný priestor na pestovanie, ktorý bude navyše krásne dopĺňať vašu záhradu.

Pri stavbe vyvýšeného záhona by ste mali venovať pozornosť dvom kľúčovým aspektom

Vnútorné steny záhona je vhodné vystlať nopovou fóliou, ktorá ich ochráni pred priamym kontaktom s rozkladajúcim sa materiálom vo vnútri. Táto ochrana je obzvlášť dôležitá pri drevených záhonoch, no svoje uplatnenie nájde aj pri tých z kameňa. Fólia účinne bráni prenikaniu vlhkosti, ktorá by mohla spôsobiť poškodenie alebo zhoršiť estetický vzhľad materiálu.

Druhým dôležitým prvkom je použitie králičieho pletiva, ktoré sa rozprestrie po celej spodnej časti záhona. Pletivo slúži ako ochrana pred hlodavcami, najmä hrabošmi, ktorí by mohli poškodiť koreňový systém rastlín alebo si vytvoriť v spodných vrstvách nory.

Ako správne umiestniť vyvýšený záhon z dreva

Poloha vyvýšeného záhona by mala zodpovedať jeho účelu. Rozhodujúce je, či ho plánujete využívať na pestovanie úžitkových plodín, alebo vám bude slúžiť len ako dekoratívny prvok v záhrade.

Pri plánovaní vyvýšeného záhona, určeného najmä na pestovanie byliniek a zeleniny, je dôležité zabezpečiť dostatok slnečného svetla počas celého dňa. Najideálnejšie je orientovať jeho dlhšiu stranu severo-južným smerom. Pre rastliny, ktoré vyžadujú viac tepla, ako sú paradajky alebo papriky, sa odporúča záhon situovať k južnej stene domu alebo inej stavby, ktorá akumuluje teplo.

Najlepšie je umiestniť záhon na prirodzenú pôdu, aby mikroorganizmy a pôdne živočíchy mali možnosť preniknúť do jeho vrstiev. Tento prirodzený pohyb prispieva k zdravej štruktúre záhona, umožňuje odtok prebytočnej dažďovej vody a zároveň poskytuje vlhkosť z podložia. Ak však záhon plánujete postaviť na spevnenej ploche, napríklad na betóne alebo terase, je dôležité vytvoriť drenážnu vrstvu a zabezpečiť pravidelné zavlažovanie.

Vrstvenie vyvýšeného záhona

Vyvýšený záhon naplnený rôznorodými organickými materiálmi sa stáva živým ekosystémom. Tieto materiály sa postupne rozkladajú a vytvárajú humus, ktorý dodáva rastlinám potrebné živiny po dobu niekoľkých rokov. Rozklad tiež uvoľňuje teplo, čím zvyšuje teplotu v záhone o 5 – 8 °C, čo je výhodné najmä v chladnejších obdobiach. Takéto podmienky podporujú rýchlejší rast plodín, vyššie výnosy a zároveň znižujú výskyt škodcov a chorôb.

Proces vrstvenia je jednoduchý a pozostáva zo štyroch základných krokov:

  1. Spodná, drenážna vrstva má výšku 30 cm a tvorí ju hrubší materiál, ako sú kúsky dreva, nalámané vetvy, pričom všetko je zasypané štiepkou.
  2. Druhú vrstvu s rovnakou výškou, teda 30 cm, tvoria trávnaté trsy a ornica, ktoré zostali ako prebytok pri hĺbení základov záhona.
  3. Tretia vrstva, vysoká 30 cm, sa skladá zo zmesi slamy, starého sena a ešte nezrelého kompostu.
  4. Podľa celkovej výšky záhona môžete pridať ďalšiu vrstvu, ktorá obsahuje zmes lístia a nezrelého kompostu, pričom táto vrstva dosahuje výšku 20 cm.
  5. Posledná vrstva určená na výsadbu je vysoká 30 cm a pozostáva zo zmesi zeminy a preosiateho zrelého kompostu v pomere 1:1.

Každú vrstvu odporúčame pokropiť vodou, aby sa materiály lepšie usadili a začal sa proces ich rozkladu. Pred výsadbou nechajte celý záhon dva až tri týždne odstáť, aby sa vrstvy stabilizovali.

Dobre pripravený vyvýšený záhon vám poskytne ideálne podmienky na pestovanie a zaručí bohatú úrodu bez potreby nadmernej starostlivosti.

Ako správne vysadiť vyvýšený záhon

Pri zakladaní vyvýšeného záhona je potrebné dodržať niekoľko pravidiel. Väčšina druhov zeleniny v takomto záhone dobre prospieva, no niektorým, ako sú tekvice, rebarbora či cukety, je lepšie sa vyhnúť. Najlepšie výsledky dosiahnete pri kombinovaní rôznych druhov rastlín podľa osevného plánu. Rôzne výšky rastlín umožňujú umiestniť nižšie druhy na severnú stranu záhona, zatiaľ čo vyššie môžu byť vysadené za nimi, aby si vzájomne netienili. Zároveň nezabúdajte na pravidelnú a dostatočnú závlahu, pretože rastliny v takomto záhone majú zvýšené nároky na vodu.

Čo je trojhonový osevný postup?

  • V prvom roku (1. osevná fáza) po vytvorení vyvýšeného záhona je pôda najbohatšia na živiny a dusík. Preto je ideálne pestovať plodiny, ktoré neakumulujú dusičnany v listoch a plodoch, napríklad hlúboviny, plodovú zeleninu, skoré zemiaky, zeler či nenáročnú kukuricu.
  • V druhom roku (2. osevná fáza) zasaďte zeleninu so strednými nárokmi na živiny, ako sú cvikla, niektoré cibuľoviny, koreňová a listová zelenina.
  • Od tretieho roku (3. osevná fáza) sa do záhona odporúčajú strukoviny, rýchlená zelenina, šalát, špenát či redkvičky.

Po zbere časti úrody je možné hneď vysadiť nové rastliny na uvoľnené miesto. Ak na vyvýšený záhon umiestnite pareniskové okná, vytvoríte si parenisko „na vysokej nohe“, ktoré je pri práci pohodlnejšie, pretože sa netreba skloniť. Zvýšenie teploty v takomto parenisku docielite pridaním vrstvy konského hnoja pod vrchný substrát. Na ochranu pred nepriaznivým počasím môžete záhon prekryť konštrukciou miniskleníka alebo fóliovníka.

Údržba pôdy a závlaha

V priebehu času sa organický materiál vo vyvýšenom záhone rozkladá, čím pôda prirodzene klesá. Preto je pred každou ďalšou výsadbou potrebné doplniť do záhona kvalitný kompost. Po približne piatich až šiestich rokoch by mal byť záhon opäť kompletne naplnený, keďže pôvodný organický materiál sa medzičasom úplne rozloží a odovzdá všetky živiny pestovaným plodinám. Starý kompost môžete využiť ako prírodné hnojivo na zlepšenie pôdy v trávnikovom záhone, zatiaľ čo záhon môžete obnoviť a znovu založiť.

Rastliny vo vyvýšených záhonoch majú zvýšené nároky na závlahu, keďže voda sa z povrchu rýchlejšie odparuje. Dbajte na pravidelnú a dostatočnú závlahu, pričom je ideálne zavlažovať priamo ku koreňom rastlín, aby sa minimalizovali straty vody a zabezpečil optimálny rast. Môžete tiež zvážiť použitie zavlažovacích systémov, ktoré dokážu udržať rovnomernú vlhkosť pôdy. Tieto systémy môžu byť napojené buď na vodovod, alebo na nádrž s vodou, ktorú budete podľa potreby dopĺňať.

Výhody vyvýšených záhonov z dreva

  • K vyvýšenému záhonu máte jednoduchý prístup zo všetkých strán, čo znižuje potrebu častého ohýbania pri práci.
  • Účinne ochraňuje plodiny pred škodcami, ako sú hraboše, krtkovia a iný hmyz.
  • Rastliny sú lepšie chránené pred prehrievaním počas horúcich dní a záhon si udržiava stabilnejšiu vlhkosť.
  • Vďaka dobrej drenáži v zime pôda premŕza, čo prispieva k jej obohateniu o mikroorganizmy a organické látky.
  • Vyvýšený záhon umožňuje skorší výsev a rýchlejší zber úrody, pretože pôda v záhone býva teplejšia o 5 až 10 °C ako okolitá pôda.
  • Pôsobí dekoratívne a môže byť estetickým doplnkom vašej záhrady.
  • Jeho výroba je pomerne jednoduchá a finančne nenáročná.
  • Menší výskyt buriny a obmedzené rozrastanie rastlín mimo záhona vám uľahčia starostlivosť o pestované plodiny.
  • Pestovanie zeleniny v ňom nie je podmienené striktne osevným plánom.
  • Na jeho výrobu je možné využiť aj recyklované alebo zvyšné materiály.
  • Záhon má dlhú životnosť, a ak je potrebné ho opraviť, výmena poškodených častí je rýchla a nenákladná.
  • Drenážny systém odvádza prebytočnú vodu, čo podporuje rozklad organických materiálov v spodných vrstvách záhona.
  • Vyvýšené záhony dobre odolávajú nízkym teplotám a mrazom.
  • Môžete do nich vysadiť aj niektoré druhy trvaliek, čím rozšírite možnosti pestovania.

Ako som si spravil vyvýšený záhon na dvore

Rozhodol som sa urobiť svoj vlastný vyvýšený záhon na južnej, slnenčnej strane domu, kde som plánoval s deťmi sadiť „niečo len tak pre potešenie“. Je to prvotina, vyrobená z fošní spevnených vnútri (priečne) doštičkami s konečným náterom iba rastlinným olejom. Záhon je 2m dlhý, 1m široký a 0,6m vysoký z 5cm hrubých fošien.

1.Príprava materiálu

Na začiatok som si pripravil štyri fošne na steny záhonu. Fošne som si narezal na požadovanú dĺžku a šírku podľa toho, aký veľký záhon som chcel.

2. Montáž záhonu

Na mieste som z fošní zmontoval steny záhonu. Použil som vruty na pevné spojenie rohov, aby bol záhon stabilný a odolný.

3. Izolácia záhonu

Hotový rám som zvnútra vystlal bublinkovou izolačnou fóliou, ktorá ochráni drevo pred vlhkosťou a predĺži jeho životnosť.

4. Vrstvenie materiálu

Na dno záhonu som postupne naukladal:

  • hrubé konáre, ktoré slúžia ako drenáž,
  • kamene na zlepšenie odvodu vody,
  • vrstvu kompostu na zlepšenie kvality pôdy.

5. Nasypanie pôdy

Po vrstvení som na záhon dosypal hlinu z kopy na dvore. Na záver som navrch pridal kvalitnú záhradnú pôdu z obchodu, ktorá je ideálna na pestovanie zeleniny.

6. Výsadba

Po dokončení záhonu som zasadil zeleninu a začal sledovať, ako rastie v ideálnych podmienkach.

Tento jednoduchý postup vám pomôže vytvoriť funkčný a praktický vyvýšený záhon, ktorý je nielen užitočný, ale aj estetický doplnok vašej záhrady.