Viete, že raný stredovek sa v Európe označuje aj ako obdobie temna? Niet divu. Choroby, ktoré vyhladzovali populáciu, častý hladomor, množstvo vojen a konfliktov, bieda… Dá sa povedať, že obyčajný stredoveký človek žil neustále v strachu. Ako teda vyzeral život v stredoveku a čo bolo v tomto období bežné?
Nízky priemerný vek
O tom, že dožiť sa staroby v stredoveku bolo takmer nemožné, svedčí aj priemerný vek šľachty. V 14. až 15. storočí sa anglickí šľachtici dožívali približne 24 rokov a šľachtičné okolo 33 rokov. Podobná situácia bola aj vo Florencii, kde sa v 15. storočí ľudia dožívali priemerne len okolo 30 rokov. Častými príčinami predčasnej smrti boli hladomor, vojny, prepadnutia a najmä choroby.
Väčšina ochorení, ktoré dnes považujeme za bežné, bola v stredoveku smrteľná. Ľudia trpeli zápalom pľúc, chrípkou, tuberkulózou či úplavicou, ktorá sa šírila špinavou vodou. Smrť detí spôsobovali osýpky, čierny kašeľ a záškrt, na ktoré neexistovali vakcíny. Aj malé poranenie sa mohlo skončiť infekciou, pretože neexistovala dezinfekcia ani lieky. Silné epidémie ako mor či malária len zvyšovali celkovú úmrtnosť.
Kombinácia chorôb, podvýživy, chladných obydlí a ťažkej fyzickej práce spôsobovala, že ľudia umierali veľmi mladí. Prežiť detstvo bolo úspechom a dosiahnuť starobu patrilo skôr k výnimkám než k pravidlu.
Vysoká úmrtnosť detí
Deti v tomto období nemali vôbec ľahký život. Ak bolo dieťa prvorodené, bolo požehnaním. No každé ďalšie dieťa už bolo v podstate len ďalším hladným krkom. Samozrejme, reč je o obyčajných ľuďoch, nie šľachte a pánoch.
Rodina s viacerými deťmi teda musela pritiahnuť opasky. Ak sa dieťa dožilo školského veku a neskolili ho choroby, či hlad, stalo sa dedinské dieťa lacnou pracovnou silou. Chlapci sa zaúčali remeslu a staršie dievčatá si zas museli hľadať dobrého ženícha, aby sa o ne mal kto postarať. O vzdelaní teda nemohlo byť ani reči. Nanajvýš tak u šľachticov, ktorí sa naučili čítať. Chudoba však nevedela čítať, písať, ani počítať.
Množstvo sirôt
O tom, že to deti skutočne nemali jednoduché, svedčí aj fakt, že ak osireli, skončili na ulici. Ak nemali žiadneho príbuzného, ktorý by bol ochotný sa o ne postarať, najčastejšie skončili ako siroty bez domova, odkázané samé na seba. V tom lepšom prípade sa dostali do kláštora.
Žiadne narodeniny!
Narodeniny sa nielenže neoslavovali, ale obyčajní ľudia ani len netušili, kedy ich majú. Mnohí nevedeli dokonca ani to, koľko majú presne rokov.
Ťažké tehotenstvá a pôrody
Obyčajná žena musela počas tehotenstva tvrdo pracovať. Potraty a následná smrť vykrvácaním preto neboli ničím výnimočným. Ak sa aj žene podarilo dieťa donosiť, ešte nemala vyhraté. Ženy totiž bežne umierali pri pôrode v dôsledku infekcií, vykrvácania alebo rôznych zápalov. Časté boli tiež úmrtia novorodencov.
Takmer žiadna osobná hygiena
Hygiena v stredoveku bola naozaj na zaplakanie. Neexistencia kanalizácií spôsobovala, že mestské ulice boli plné výkalov a nočníky sa často vylievali priamo z okien. Pokusy o osobnú hygienu síce existovali, ale boli, vzhľadom k stredovekým možnostiam, naozaj chabé. Napríklad zuby sa čistili vetvičkami.
Pokiaľ ide o kúpeľ, ten si mohli dovoliť len zámožnejší ľudia. Chudobní sa umývali pomocou džbánov s ohriatou vodou, ktorá sa vylievala na telo. Prevažne si však vystačili s rýchlym umytím v studenej vode a v umývadle.
Šľachta mala síce viac možností, no namiesto kúpaniu v stredovekej vani dávali prednosť voňavkám. Liali ich na seba v hojnom množstve a zároveň verili v ich čistiace a liečivé účinky.
Tresty a mučenie
Spáchať akýkoľvek zločin sa v stredoveku takmer rovnalo rozsudku smrti. Chudobní a hladujúci ľudia boli neraz nútení kradnúť, aby uživili rodinu, no súdy boli nekompromisné. Šanca na spravodlivý proces bola malá a obžalovaní sa často nedokázali brániť, najmä ak nemali postavenie ani majetok.
Tresty boli tvrdé a mali odstrašujúci charakter. Mučenie bolo bežnou súčasťou vyšetrovania a považovalo sa za legitímny spôsob zisťovania pravdy. Nástroje ako španielska čižma, škripec alebo koleso na lámanie kostí patrili k najčastejším. Pod silným tlakom a bolesťou sa preto mnohí priznali aj k tomu, čo nikdy neurobili. Priznanie bolo totiž pre sudcov najdôležitejším dôkazom, aj keď vzniklo pod mučením.
Ženy čelili osobitným formám týrania. Na ich mučenie sa používali brutálne nástroje ako trhač pŕs, ktorého účel opisoval už samotný názov. Ďalším nástrojom bola hruška úzkosti, kovový prístroj, ktorý sa zavádzal do vagíny alebo konečníka a následne mechanicky rozťahoval. Mal človeka „prinútiť hovoriť pravdu“ a zároveň slúžil ako trest za údajné hriechy, čarodejníctvo či morálnu skazenosť.
Mučenie sa považovalo za prirodzenú súčasť právneho systému. Malo zastrašiť verejnosť, zabezpečiť poslušnosť a potvrdiť moc cirkvi aj svetských vrchností. Procesy sa konali na námestiach, kde sa ľudia prišli pozerať na popravy či bičovanie ako na verejnú udalosť. Pre stredovekého človeka boli tieto scény súčasťou každodenného života a pripomínali, že porušenie pravidiel môže mať kruté následky.
Hony na čarodejnice
Žena so znamienkom na nezvyčajnom mieste? Ľaváčka? Fyzicky alebo mentálne postihnutá? Alebo staršia slobodná žena? Neprípustné! Určite je to čarodejnica! Ženy mohli byť (a aj boli) obviňované z čarodejníctva naozaj prakticky z akéhokoľvek dôvodu. Dokázať nevinu bolo skoro nemožné. A tak často končili upálené na hranici.
Hladomor
V stredoveku v podstate stačila silná búrka alebo krupobitie a úroda bola zničená. Ľudia, ktorí nemali zásoby, sa snažili prežiť hladomor konzumáciou lesných plodov alebo slamy. Kvôli podvýžive sa však stávali obeťami rôznych chorôb. Výnimkou nebol ani kanibalizmus.
Jeden z najťažších hladomorov, tzv. Veľký hladomor, sa v Európe odohral v rokoch 1315-1317 a vyžiadal si takmer 25% životov mestskej populácie. Na našom území sa ničivý hladomor odohral v rokoch 1241-1242 po vpáde Tatárov.
Mor
Mor alebo Čierna smrť, ako ho v stredoveku nazývali, zabil v 14. storočí viac ako tretinu populácie Európy. Celosvetovo zomrelo do 200 miliónov ľudí.
Ochorenie sprevádzali vysoké horúčky, opuchy a hnisanie lymfatických uzlín. Mor napádal aj vnútorné orgány a v dôsledku toxínov v krvnom obehu sa prejavoval sčernetými časťami kože. Aj keď zhruba 20% nakazených prežilo, časté boli trvalé následky, najmä psychické.
Ako sa cestovalo
Cestovanie sa ani zďaleka nepodobalo tomu z dnešných čias. Žiadne pohodlie, žiadne príjemné zážitky… Pocestní boli vydaní napospas zbojníkom, nebezpečným cestám, lokálnym konfliktom, či miestnym vladárom, ktorí ich mohli z rôznych dôvodov uväzniť.
Nocovali často pod holým nebom, kde ich ohrozovali divé zvery, či nepriaznivé počasie. Presúvali sa zväčša po vlastných, kedy dokázali zdolať cca 30 km denne, prípadne na koni, kedy prešli max. 50 km denne.
Vojny
Aj keď sa jednalo zväčša o lokálne konflikty, resp. vzájomné boje malých armád, boli poriadne krvavé. Vraždy, znásilnenia a barbarské chovanie k obyvateľstvu, bolo počas vojen na dennom poriadku.
Dôsledkom vojen bol, ako inak, hladomor a následne zvýšená chorobnosť a úmrtnosť ľudí. Na našom území, vo vtedajšom Uhorskom kráľovstve, sa do dejín zapísal napríklad krvavý konflikt s Turkami v 15. storočí.
Viera a kacírstvo
Viera bola pre stredovekého človeka pevnou súčasťou každodenného života. Určovala rytmus roka, pracovné dni aj sviatky, pravidlá správania, rodinné povinnosti či povolené zvyky. Náboženstvo bolo pevne prepojené so svetskou mocou, pretože cirkev stála pri kráľoch a vládcoch a ovplyvňovala aj zákony a tresty. Pre mnohých bola nádej na posmrtný život jedinou útechou v časoch chorôb, hladu a neistoty.
Stačilo však málo a človek sa mohol ocitnúť v nemilosti. Ten, kto prejavil pochybnosti alebo sa odchýlil od oficiálneho učenia, bol označený za kacíra. Kacírom sa mohol stať učenec s príliš odvážnymi myšlienkami, kazateľ s vlastným výkladom viery aj obyčajný človek, ktorého niekto zo závisti obvinil. Jednota viery bola totiž považovaná za nevyhnutnosť a každý iný názor za nebezpečenstvo.
Voči kacírom sa postupovalo tvrdo. Niektoré križiacke výpravy boli vedené priamo proti kresťanským skupinám, ktoré odmietali oficiálne učenie. Celé komunity tak boli vyhladené len preto, že verili inak.
Inkvizícia
Aby sa odhalili údajní nepriatelia viery, vznikla inkvizícia, organizácia poverená dohľadom nad čistotou učenia. Mala preverovať obvinenia z kacírstva, no pre bežného človeka predstavovala skôr hrozbu. Procesy boli často tajné a priznania sa získavali mučením, ktoré bolo považované za legitímny spôsob zisťovania pravdy.
Samotná obava z inkvizície stačila na to, aby ľudia poslúchali cirkevné príkazy a neodvažovali sa verejne spochybňovať žiadne náboženské otázky. Účasť na omšiach, pôsty a pravidelné dodržiavanie cirkevných zvykov sa tak stali povinnosťou aj formou sebaobrany.
Povery
Okrem viery v Boha zohrávali v živote stredovekých ľudí veľkú úlohu aj povery. Ľudia sa dennodenne stretávali s chorobami, smrťou a prírodnými javmi, ktorým nerozumeli, a preto si ich vysvetľovali nadprirodzenými silami. Verilo sa na zlé znamenia, prekliatia, magické bytosti aj ochranné rituály.
Povery sa šírili ústnym podaním, od rodičov na deti. Medzi najrozšírenejšie patrili presvedčenia o tom, že:
- sova pri dome oznamuje smrť
- kométa znamená vojnu alebo hlad
- studený vietor je dielo zlých duchov
- choroby posielajú démoni
- amulety dokážu odvrátiť nešťastie
V mnohých dedinách sa verilo, že čarodejnice dokážu škodiť úrode či zvieratám. Preto ak niekomu uhynuli sliepky alebo kravám dávali málo mlieka, podozrenie okamžite padlo na osamelú ženu či „podivína“ z okraja obce. Povery tak často viedli k neopodstatneným obvineniam a tragickým následkom.
Povery boli zároveň prejavom snahy pochopiť svet, ktorý bežný človek nedokázal vysvetliť. Kým cirkev mala svoju dogmatiku, obyčajný ľud žil v prostredí, kde sa kresťanské učenie prelínalo s ľudovou magickou predstavivosťou. Pre mnohých boli povery rovnako dôležité ako modlitby, pretože dávali pocit kontroly nad nepredvídateľným životom.
Rúhanie
Cirkev si vynucovala poslušnosť naozaj tvrdo. Príkladom sú tresty za rúhanie. Človek, ktorý sa rúhal a negatívne rozprával o Bohu, mohol ľahko prísť o jazyk, ktorý mu odstránili horúcimi kliešťami. V horšom prípade bol ukameňovaný alebo obesený.
Odpustky
S veľkým vplyvom cirkvi súvisel aj systém odpustkov, ktorý bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ľudia verili, že každý hriech prináša duchovný dlh, ktorý bude musieť človek po smrti odpykať v očistci. Odpustky mali tento dlh skrátiť alebo úplne zrušiť, čo dávalo veriacim nádej na rýchlejšiu cestu do neba a menší strach zo zatratenia.
Odpustky mali pôvodne podobu modlitby, pôstu alebo dobrého skutku. Postupne sa však stali aj prostriedkom, ktorým cirkev získavala financie. Ľudia tak mohli odpustok získať napríklad:
- darovaním peňazí cirkvi
- účasťou na púti
- podporou výstavby kostola
- plnením pokánia po spovedi
Odpustky sa preto stali dôležitou súčasťou náboženského aj spoločenského života. Mnohí chudobní sa snažili splniť aspoň malé skutky pokánia, zatiaľ čo bohatí si kupovali rozsiahle odpustky, aby sa poistili proti možným hriechom. Pre mnohých to bola investícia do vlastnej duše, pretože strach z očistca bol obrovský.
Systém odpustkov zároveň vytváral sociálny rozdiel medzi ľuďmi. Tí, ktorí mali majetok, mohli získať väčšie duchovné výhody, zatiaľ čo chudobní zostávali odkázaní na prácu, modlitbu a nádej. Bežní ľudia vnímali odpustky ako niečo dôležité a nevyhnutné, pretože verili, že bez nich je ich duša ohrozená.
Odpustky sa časom stali jedným z najvýraznejších symbolov moci cirkvi a až v neskorších storočiach sa stali predmetom vážnej kritiky. V stredoveku to však bola bežná a takmer všadeprítomná súčasť náboženského života, ktorá výrazne formovala myslenie a konanie ľudí.
Postavenie žien v stredoveku
Nebolo práve vysoké, keďže ženy nemohli rozhodovať o právnych veciach a nemohli ani nič vlastniť. Taktiež nemohli samostatne cestovať. Vlastniť majetok mohli len vdovy, ktoré ho zdedili po manželovi a ďalej na ňom pracovali (napríklad dielne, či polia, ktoré spravovali po manželoch). Ako sme už spomínali, často boli vyhlasované za čarodejnice, a to aj za tie najbizarnejšie dôvody, napríklad ak susedovi kapali sliepky a pod.
Pôda a jej vlastníctvo
V stredoveku vlastnil všetku pôdu kráľ. Ten ju poddaným mohol prepožičať ako feudum. To znamená, že ju dostali len do užívania, nie do vlastníctva. Kráľ takto zveril v Uhorsku svetským magnátom cca 25% pôdy, šľachte asi 40% pôdy a cirkvi len 12% pôdy. Za to vyžadoval kráľ od šľachticov určitý dôchodok, a to podľa veľkosti zvereného majetku.
Samozrejme, šľachta na tejto pôde nepracovala. Pracovali obyčajní ľudia – roľníci a poddaní, ktorým šľachta pôdu pridelila.
Mestá a domy
Stredoveké mesto bolo – na dnešné pomery – v podstate veľkou dedinou. V takomto meste žilo cca 3000 obyvateľov. Výnimku tvorí napríklad Florencia, kde žilo cca 100 tis. ľudí. Centrom mesta bývalo námestie s trhoviskom, kostolom, radnicou a výstavnými domami mestskej honorácie.
Ako takéto domy vyzerali? Boli stavané z kameňa. Na prízemí boli chlievy a remeselnícke dielne, na prvom poschodí obytné miestnosti s kachľovými pecami a zariadením, ktoré tvorili masívne stoly, stoličky a truhlice. Skrine v stredoveku neexistovali, objavili sa až v 15. storočí. Ľudia si odkladali oblečenie a osobné veci práve do truhlíc.
Ďalej od centra boli postavené domy stredných vrstiev, čiže cechových majstrov. Tu sa sústreďovali tiež hostince a mestské školy. Na periférii, v blízkosti mestských hradieb, žili chudobní a žobráci.
Máte o stredoveku romantické predstavy a radi by ste si vyskúšali život v tej dobe? Ako ste sa mohli dočítať, život stredovekého človeka, zvlášť toho chudobného, bol veľmi ťažký. Hlavnou obživou jednoduchých ľudí bolo poľnohospodárstvo a remeslá a pracovala v podstate celá rodina pohromade. Niet pochýb o tom, že v súčasnosti sa nám žije omnoho jednoduchšie!
Zdroje:
https://www.stejfree.sk/aka-bola-hygiena-v-stredoveku-bol-stredovek-skutocne-tak-spinavy/
http://dejiny.weebly.com/blog/10-nastrah-zivota-v-stredoveku
http://dejiny.weebly.com/blog/10-nastrah-zivota-v-stredoveku
https://magazin.pluska.sk/fotostory/6-stredovekych-zakonov-ktore-dnes-nastastie-neplatia/5
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/4320-zivot-vo-vrcholnom-a-neskorom-stredoveku/
https://www.dotyk.cz/magazin/zivot-ve-stredoveku-20200207.html
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kri%C5%BEiacka_v%C3%BDprava
https://pxhere.com/sk/photo/1462753
Často kladené otázky
Pre časté vojny, choroby, hladomory a nízku životnú úroveň väčšiny obyvateľstva.
Veľmi nízky – mnohí sa nedožili ani 30 rokov, najmä kvôli chorobám a podvýžive.
Neexistovali vakcíny, lieky ani hygiena a deti boli vystavené hladu a infekciám.
Bol plný tvrdej práce, strachu z chorôb, hladu a trestov zo strany vrchnosti.
Cirkev ovplyvňovala zákony, správanie, tresty aj myslenie ľudí a bola úzko prepojená so svetskou mocou.
Odpustky mali skrátiť trest v očistci a poskytovali ľuďom nádej na spásu po smrti.
Stačilo byť iná, staršia, osamelá alebo nepohodlná pre okolie a obvinenie bolo na svete.
Boli kruté, verejné a často spojené s mučením, ktoré sa považovalo za legitímne.
Najčastejšie pešo alebo na koni, pomaly a nebezpečne, s rizikom lúpeží a útokov.
Pre kombináciu hladu, chorôb, vojen, chudoby a minimálnych možností obrany obyčajného človeka.
Prinášam novinky, tipy a triky pre domácnosť, záhradu a bývanie, ktoré sú praktické a inšpiratívne. Mám rád drevo a prírodu, no zároveň rozumiem moderným technológiám, materiálom a práci okolo domu. Rád cestujem po Slovensku a keď sa dá zabehnem aj „von“. Na woodcircle.eu zdieľam svoje skúsenosti, rady a návody, ktoré pomáhajú ľuďom lepšie sa starať o svoje domovy a priniesť do nich kúsok prírody a štýlu či odporúčam s čím som bol spokojný ja. Takisto odporúčam v spolupráci s firmami formou PR článkov, čo by mohlo čitateľom pomôcť. Mojim cieľom je inšpirovať a ukázať čo by mohlo fungovať v každej domácnosti.
📧 woodcircle@woodcircle.eu
Výborný článok. Kľudne by som čítala dlhšie 🙂 Ďakujem
Dobrý deň Simona, článok rozširujeme a dopĺňame. ďakujeme za impulz 🙂