Viete, že raný stredovek sa v Európe označuje aj ako obdobie temna? Niet divu. Choroby, ktoré vyhladzovali populáciu, častý hladomor, množstvo vojen a konfliktov, bieda… Dá sa povedať, že obyčajný stredoveký človek žil neustále v strachu. Ako teda vyzeral život v stredoveku a čo bolo v tomto období bežné?
Nízky priemerný vek
O tom, že dožiť sa staroby v stredoveku bolo takmer nemožné, svedčí aj priemerný vek šľachty. V 14. až 15. storočí sa anglickí šľachtici dožívali priemerne 24 rokov a šľachtičné o čosi viac, 33 rokov. Podobné to bolo aj vo Florencii, kde sa v 15. storočí dožívali priemerne len 30 rokov! Častými príčinami predčasnej smrti boli choroby, hladomor, vojny, či prepadnutia.
Vysoká úmrtnosť detí
Deti v tomto období nemali vôbec ľahký život. Ak bolo dieťa prvorodené, bolo požehnaním. No každé ďalšie dieťa už bolo v podstate len ďalším hladným krkom. Samozrejme, reč je o obyčajných ľuďoch, nie šľachte a pánoch.
Rodina s viacerými deťmi teda musela pritiahnuť opasky. Ak sa dieťa dožilo školského veku a neskolili ho choroby, či hlad, stalo sa dedinské dieťa lacnou pracovnou silou. Chlapci sa zaúčali remeslu a staršie dievčatá si zas museli hľadať dobrého ženícha, aby sa o ne mal kto postarať. O vzdelaní teda nemohlo byť ani reči. Nanajvýš tak u šľachticov, ktorí sa naučili čítať. Chudoba však nevedela čítať, písať, ani počítať.
Množstvo sirôt
O tom, že to deti skutočne nemali jednoduché, svedčí aj fakt, že ak osireli, skončili na ulici. Ak nemali žiadneho príbuzného, ktorý by bol ochotný sa o ne postarať, najčastejšie skončili ako siroty bez domova, odkázané samé na seba. V tom lepšom prípade sa dostali do kláštora.
Žiadne narodeniny!
Narodeniny sa nielenže neoslavovali, ale obyčajní ľudia ani len netušili, kedy ich majú. Mnohí nevedeli dokonca ani to, koľko majú presne rokov.
Ťažké tehotenstvá a pôrody
Obyčajná žena musela počas tehotenstva tvrdo pracovať. Potraty a následná smrť vykrvácaním preto neboli ničím výnimočným. Ak sa aj žene podarilo dieťa donosiť, ešte nemala vyhraté. Ženy totiž bežne umierali pri pôrode v dôsledku infekcií, vykrvácania alebo rôznych zápalov. Časté boli tiež úmrtia novorodencov.
Takmer žiadna osobná hygiena
Hygiena v stredoveku bola naozaj na zaplakanie. Neexistencia kanalizácií spôsobovala, že mestské ulice boli plné výkalov a nočníky sa často vylievali priamo z okien. Pokusy o osobnú hygienu síce existovali, ale boli, vzhľadom k stredovekým možnostiam, naozaj chabé. Napríklad zuby sa čistili vetvičkami.
Pokiaľ ide o kúpeľ, ten si mohli dovoliť len zámožnejší ľudia. Chudobní sa umývali pomocou džbánov s ohriatou vodou, ktorá sa vylievala na telo. Prevažne si však vystačili s rýchlym umytím v studenej vode a v umývadle.
Šľachta mala síce viac možností, no namiesto kúpaniu v stredovekej vani dávali prednosť voňavkám. Liali ich na seba v hojnom množstve a zároveň verili v ich čistiace a liečivé účinky.
Tresty a mučenie
Spáchať (akýkoľvek) zločin sa takmer rovnalo rozsudku smrti. Chudobní a hladujúci boli často nútení kradnúť, aby spolu s rodinami prežili. No tresty za takéto zločiny boli naozaj hrozivé. Obžalovaní (často aj nevinní) boli mučení nástrojmi ako španielska čižma, škripec alebo koleso na lámanie kostí. Pod vplyvom mučenia sa tak priznávali aj k zločinom, ktoré nespáchali.
Na mučenie žien sa využívali nástroje ako trhač pŕs (áno, jeho názov presne vystihuje jeho účel), prípadne tzv. hruška úzkosti, ktorá sa zaviedla do vagíny (alebo konečníka homosexuálov) a nasledovalo jej rozťahovanie.
Hony na čarodejnice
Žena so znamienkom na nezvyčajnom mieste? Ľaváčka? Fyzicky alebo mentálne postihnutá? Alebo staršia slobodná žena? Neprípustné! Určite je to čarodejnica! Ženy mohli byť (a aj boli) obviňované z čarodejníctva naozaj prakticky z akéhokoľvek dôvodu. Dokázať nevinu bolo skoro nemožné. A tak často končili upálené na hranici.
Hladomor
V stredoveku v podstate stačila silná búrka alebo krupobitie a úroda bola zničená. Ľudia, ktorí nemali zásoby, sa snažili prežiť hladomor konzumáciou lesných plodov alebo slamy. Kvôli podvýžive sa však stávali obeťami rôznych chorôb. Výnimkou nebol ani kanibalizmus.
Jeden z najťažších hladomorov, tzv. Veľký hladomor, sa v Európe odohral v rokoch 1315-1317 a vyžiadal si takmer 25% životov mestskej populácie. Na našom území sa ničivý hladomor odohral v rokoch 1241-1242 po vpáde Tatárov.
Mor
Mor alebo Čierna smrť, ako ho v stredoveku nazývali, zabil v 14. storočí viac ako tretinu populácie Európy. Celosvetovo zomrelo do 200 miliónov ľudí.
Ochorenie sprevádzali vysoké horúčky, opuchy a hnisanie lymfatických uzlín. Mor napádal aj vnútorné orgány a v dôsledku toxínov v krvnom obehu sa prejavoval sčernetými časťami kože. Aj keď zhruba 20% nakazených prežilo, časté boli trvalé následky, najmä psychické.
Ako sa cestovalo
Cestovanie sa ani zďaleka nepodobalo tomu z dnešných čias. Žiadne pohodlie, žiadne príjemné zážitky… Pocestní boli vydaní napospas zbojníkom, nebezpečným cestám, lokálnym konfliktom, či miestnym vladárom, ktorí ich mohli z rôznych dôvodov uväzniť.
Nocovali často pod holým nebom, kde ich ohrozovali divé zvery, či nepriaznivé počasie. Presúvali sa zväčša po vlastných, kedy dokázali zdolať cca 30 km denne, prípadne na koni, kedy prešli max. 50 km denne.
Vojny
Aj keď sa jednalo zväčša o lokálne konflikty, resp. vzájomné boje malých armád, boli poriadne krvavé. Vraždy, znásilnenia a barbarské chovanie k obyvateľstvu, bolo počas vojen na dennom poriadku.
Dôsledkom vojen bol, ako inak, hladomor a následne zvýšená chorobnosť a úmrtnosť ľudí. Na našom území, vo vtedajšom Uhorskom kráľovstve, sa do dejín zapísal napríklad krvavý konflikt s Turkami v 15. storočí.
Viera a kacírstvo
Mali ste v stredoveku iný názor na náboženstvo, ako všeobecne akceptovaný? Veľká chyba. Ak sa stredoveký človek odvážil prezentovať iné myšlienky ako tie, ktoré hlásala kresťanská cirkev, bol označený za kacíra. Proti iným náboženským myšlienkam a hnutiam viedla katolícka cirkev tzv. Križiacke výpravy, ktoré vyhlasovala rímskokatolícka cirkev spolu so svetskou mocou proti neveriacim a kacírom.
Rúhanie
Cirkev si vynucovala poslušnosť naozaj tvrdo. Príkladom sú tresty za rúhanie. Človek, ktorý sa rúhal a negatívne rozprával o Bohu, mohol ľahko prísť o jazyk, ktorý mu odstránili horúcimi kliešťami. V horšom prípade bol ukameňovaný alebo obesený.
Postavenie žien v stredoveku
Nebolo práve vysoké, keďže ženy nemohli rozhodovať o právnych veciach a nemohli ani nič vlastniť. Taktiež nemohli samostatne cestovať. Vlastniť majetok mohli len vdovy, ktoré ho zdedili po manželovi a ďalej na ňom pracovali (napríklad dielne, či polia, ktoré spravovali po manželoch). Ako sme už spomínali, často boli vyhlasované za čarodejnice, a to aj za tie najbizarnejšie dôvody, napríklad ak susedovi kapali sliepky a pod.
Pôda a jej vlastníctvo
V stredoveku vlastnil všetku pôdu kráľ. Ten ju poddaným mohol prepožičať ako feudum. To znamená, že ju dostali len do užívania, nie do vlastníctva. Kráľ takto zveril v Uhorsku svetským magnátom cca 25% pôdy, šľachte asi 40% pôdy a cirkvi len 12% pôdy. Za to vyžadoval kráľ od šľachticov určitý dôchodok, a to podľa veľkosti zvereného majetku.
Samozrejme, šľachta na tejto pôde nepracovala. Pracovali obyčajní ľudia – roľníci a poddaní, ktorým šľachta pôdu pridelila.
Mestá a domy
Stredoveké mesto bolo – na dnešné pomery – v podstate veľkou dedinou. V takomto meste žilo cca 3000 obyvateľov. Výnimku tvorí napríklad Florencia, kde žilo cca 100 tis. ľudí. Centrom mesta bývalo námestie s trhoviskom, kostolom, radnicou a výstavnými domami mestskej honorácie.
Ako takéto domy vyzerali? Boli stavané z kameňa. Na prízemí boli chlievy a remeselnícke dielne, na prvom poschodí obytné miestnosti s kachľovými pecami a zariadením, ktoré tvorili masívne stoly, stoličky a truhlice. Skrine v stredoveku neexistovali, objavili sa až v 15. storočí. Ľudia si odkladali oblečenie a osobné veci práve do truhlíc.
Ďalej od centra boli postavené domy stredných vrstiev, čiže cechových majstrov. Tu sa sústreďovali tiež hostince a mestské školy. Na periférii, v blízkosti mestských hradieb, žili chudobní a žobráci.
Máte o stredoveku romantické predstavy a radi by ste si vyskúšali život v tej dobe? Ako ste sa mohli dočítať, život stredovekého človeka, zvlášť toho chudobného, bol veľmi ťažký. Hlavnou obživou jednoduchých ľudí bolo poľnohospodárstvo a remeslá a pracovala v podstate celá rodina pohromade. Niet pochýb o tom, že v súčasnosti sa nám žije omnoho jednoduchšie!
Zdroje:
https://www.stejfree.sk/aka-bola-hygiena-v-stredoveku-bol-stredovek-skutocne-tak-spinavy/
http://dejiny.weebly.com/blog/10-nastrah-zivota-v-stredoveku
http://dejiny.weebly.com/blog/10-nastrah-zivota-v-stredoveku
https://magazin.pluska.sk/fotostory/6-stredovekych-zakonov-ktore-dnes-nastastie-neplatia/5
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/4320-zivot-vo-vrcholnom-a-neskorom-stredoveku/
https://www.dotyk.cz/magazin/zivot-ve-stredoveku-20200207.html
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kri%C5%BEiacka_v%C3%BDprava
https://pxhere.com/sk/photo/1462753
