Slovenské vulgarizmy a ich pôvod

Vulgarizmy a nadávky sú súčasťou nášho jazyka a každodenného života, či sa nám to páči, alebo nie. Zaujímavé je, že mnohé z týchto slov majú pôvod v histórii a kultúre, a ich význam a použitie sa menili s časom. Ako sa dostali do slovenčiny a prečo ich používame?

Bohatá slovná zásoba slovenčiny

Slovenčina patrí medzi jazyky s bohatou slovnou zásobou. Vývoj a rozmanitý pôvod nášho jazyka môžeme pripisovať zakladateľom slovenčiny a vplyvom rôznych národov, ktoré cez naše územie prechádzali alebo tu boli usadené. Tento bohatý jazykový mix sa prejavuje aj v nadávkach, vulgarizmoch a pejoratívnych výrazoch, ktoré sú súčasťou nášho každodenného jazyka. Ale odkiaľ pochádzajú tieto výrazy?

Etymologický pôvod nadávok

Podľa bývalého portálu ludoslovensky.sk je v slovenčine viac ako 700 vulgarizmov a pejoratívnych slov, čo svedčí o rozmanitosti nášho jazyka. Niektoré z nich sa viažu k rôznym zvukom, napodobeninám a výrazom, ktoré popisujú nezmyselné reči, hlúposti či táraniny. Ďalšie nadávky môžu mať pôvod v odvodení od zvierat, rôznych psychických porúch alebo fyzických nedostatkov.

Napriek tomu, že naša slovenčina je bohatá na tieto výrazy, mnohé nadávky sa k nám dostali z iných krajín, často prostredníctvom historických migračných hnutí a vplyvov. Pôvod niektorých z najčastejšie používaných vulgarizmov sa pokúsime rozlúštiť.

Blb: Onomatopoetický pôvod

Jednou z najznámejších nadávok v slovenčine je slovo „blb.“ Jeho pôvod môže byť spojený s onomatopoetickým efektom, čo znamená, že zvuk slova odráža jeho význam. Môže pochádzať zo slovíčok „bla-bla,“ ktoré popisujú nezmyselné reči, hlúposti a zbytočné rozhovory. Výrazy ako „blbec“ alebo „blbý“ sa vytvorili pridávaním bežných slovanských prípon.

Zaujímavým je, že etymológovia spojujú pôvod slova „blb“ aj s latinským výrazom „balbuties,“ čo znamená „brblavosť,“ alebo s gréckym slovom „barbaros,“ čím označovali osoby považované za „nemých“ a „neárijského pôvodu.“

**Bu*erant: Vplyv cudzích jazykov**

Nadávka „buerant“ sa k nám dostala cez rakúsku nemčinu, ktorá pozná výrazy „buserien“ a „Buserant.“ Základ slova vychádza z francúzskeho výrazu „bougre,“ ktorý znamená „úchyl.“ Pôvod tejto nadávky sa viaže k národným sekám, ktoré sa v 10. storočí šírili na Balkánskom polostrove. Termín „buerant“ bol používaný na podporu ideologickej propagandy, ale nie je isté, či reálne opisoval správanie týchto osôb.

Debil: Pôvod v psychiatrii

Slovo „debil“ má pôvod v psychiatrii a pomenúva ľahký stupeň mentálnej retardácie. Jeho etymológia siaha k latinskému slovu „debilis,“ čo doslova znamená „nemocný.“ Tento výraz bol používaný na označenie jedincov s IQ od 50 do 69. Podobne sú na tom aj nadávky „imbecil“ a „idiot,“ ktoré označujú strednú respektíve ťažkú mentálnu retardáciu.

Dement: Odkaz na demenciu

Slovo „dement“ sa viaže k psychologickej poruche, konkrétne k demencii. Jeho pôvod pochádza z latinského slova „demens,“ čo znamená „zbavený rozumu.“

Fľandra: Pôvod v prostitúcii

Slovo „fľandra“ môže byť zaujímavé svojím pôvodom. Pochádza z belgického regiónu Flanders, kde sa v minulosti vyskytlo mnoho prostitútok. Tento termín bol spojený s touto aktivitou, ale jeho význam sa postupne rozšíril na ďalšie oblasti života.