Dnes je tomu 200 rokov, odkedy bol prvý krát oficiálne pomenovaný dinosaurus.
Česť patrí dravému teropodovi druhu Megalosaurus bucklandii. Jeho najstaršie fosílne nálezy pochádzajú možno už zo 17. storočia. Vôbec prvé známe skameneliny (pravdepodobne) patriace megalosaurovi pozostávali zo zubu a distálnej časti stehennej kosti. Nakoľko v tom čase bola paleontológia ako vedný odbor ešte vo svojich začiatkoch, vtedajší vedci zväčša len hádali, s čím vlastne majú dočinenia. Stehennú kosť pôvodne identifikovali ako patriacu slonovi, ktorého do Británie doviezli starovekí Rimania. Naproti tomu fosílny zub určil velšský prírodovedec Edward Lhuyd za zub ryby. Neskôr svoje závery prehodnotil, tie však boli ešte ďalej od pravdy, nakoľko skamenelinu identifikoval ako schránku belemnita. V tej dobe totiž nikto netušil, že Zem kedysi obývali obrie plazy, ktoré dnes poznáme pod názvom dinosaury.
Objav čeľuste v 18.stom storočí
Všetko zmenil objav spodnej čeľuste okolo roku 1790 v nálezisku Taynton, niekedy nazývane aj Stonesfield Slate, v anglickom grófstve Oxfordshire. V nasledujúcich rokoch sa podarilo objaviť aj viacero ďalších fosílnych kostí, včítane fragmentárnych pozostatkov lebky, niekoľkých stavcov, kostí zadnej končatiny a zväčša zachovanej panvy. Tieto skameneliny sa časom dostali do vlastníctva britského geológa, paleontológa a teológa Williama Bucklanda. Keďže išlo o dovtedy nevídaný objav, ani Buckland si s identifikáciou pozostatkov nevedel rady. Preto sa obrátil na pomoc kolegov: francúzskeho zoológa menom Georges Cuvier a svojho blízkeho kolegu z Anglicka menom William Conybeare. Spolu sa im podarilo zistiť, že stavba čeľuste a zubov, ktoré sa v nej zachovali, pripomína žijúce plazy.
Chceli by ste mať doma originálnu dekoráciu?
Praveké skameneliny a starožitnosti 🛒
Megalosaurus – veľký jašter
Živočích preto dostal rodový názov Megalosaurus, čiže „veľký jašter“, zatiaľ čo druhový názov bucklandii nesie po svojom objaviteľovi. Buckland publikoval svoje zistenia 20. februára 1824. Tým sa Megalosaurus stal prvým oficiálne identifikovaným druhom dinosaura. Stalo sa tak dokonca pred vznikom samotného termínu dinosaurus, ktorý zaviedol anglický paleontológ Richard Owen až v roku 1842. Prvé rekonštrukcie megalosaura boli, pochopiteľne, značne nepresné a zobrazovali ho ako mohutné štvornohé zviera podobné jašterovi či krokodílovi so stĺpovitými nohami ako slon. Treba samozrejme mať na pamäti, že vedci v tej dobe pracovali len s fragmentárnym fosílnym materiálom a obmedzenými poznatkami. S istotou vedeli iba toľko, že išlo o obrieho dravca príbuzného plazom (o blízkom príbuzenstve dinosaurov s vtákmi vtedy neexistovali ešte žiadne dôkazy). Vďaka dvom storočiam paleontologického výskumu máme v súčasnosti oveľa lepšiu, avšak stále nekompletnú predstavu o tom, ako Megalosaurus a iné fascinujúce organizmy z prehistórie vyzerali. Za to nie malou čiastkou vďačíme aj priekopníkom ako Buckland, Owen, Cuvier, Conybeare a mnoho ďalších.
Dnes vieme, že Megalosaurus bol ako typický teropod dvojnohým dravcom. Na dĺžku meral približne 9 metrov a zrejme tak predstavoval jedného z vrcholových predátorov svojej doby. Žil v období jury, konkrétne počas geologického veku bat pred 166 miliónmi rokov, na území dnešného Anglicka. Blízkymi príbuznými mu boli napríklad rody Torvosaurus a Eustreptospondylus v rámci čeľade Megalosauridae. Išlo o jedny z prvých veľkých dravých dinosaurov, existujúc od strednej po vrchnú juru. Megalosauridy predstavovali raných zástupcov kladu Tetanurae, do ktorého patrí väčšina teropodnych dinosaurov. Od vývojovo starších teropodov sa tetanurany líšia napríklad trojprstými prednými končatinami.
Autor: Mark Witton ( Ilustrácia zobrazuje megalosaura pri love sauropodneho dinosaura)
